FSC Slovensko

FSC certifikácia obhospodarovania lesov prebieha spravidla v nasledujúcich krokoch:

1. Oslovenie certifikačnej organizácie

Zvyčajne prvým krokom je, že vlastník/užívateľ lesa (ďalej len vlastník), ktorý má záujem o FSC certifikáciu, kontaktuje certifikačnú organizáciu. Pracovníci certifikačnej organizácie vysvetlia vlastníkovi lesa postup certifikácie a zašlú mu prihlášku, dotazník a FSC štandard obhospodarovania lesa, podľa ktorého bude certifikácia vykonaná.

2. Sebahodnotenie a príprava na certifikáciu

Na základe štandardov a získaných informácií od certifikačnej organizácie by mal vlastník ale­bo jeho odborný lesný hospodár posúdiť, či spôsob jeho hospodárenia a riadenia zodpovedá kladeným požiadavkám. Odporúča sa poznamenať si akékoľvek nejasnosti alebo pochybnosti týkajúce sa interpretácie štandardu a potom ich konzultovať pri predbežnom audite. Je potreb­né zvážiť, či subjekt spĺňa nároky FSC v plnej miere, prípadne je schopný zmeniť spôsob hospodárenia, evidencie alebo komunikácie s verejnosťou tak, aby boli tieto požiadavky v krátkom čase splnené. V prípade, že vlastník lesa sa pre FSC certifikáciu rozhodne, pošle certifikačnej organizácii vyplnenú prihlášku a dotazník, na základe ktorých vypracuje certifikačná organizácia približnú cenu za vykonanie predbežného i hlavného auditu.

Všetky údaje, ktoré vlastník lesa poskytuje certifikačnej organizácii, sa považujú za dôverné a bez vedomia vlastníka lesa sa nesmú použiť na iné účely, než je vykonanie auditu.

Vlastník lesa môže využiť pri príprave na certifikáciu aj služby špecializovaných konzultačných firiem alebo FSC národných iniciatív.

3. Predbežný audit

Predbežný audit je krátka návšteva pracovníka certifikačnej organizácie (audítora), ktorej cieľom je oboznámiť sa s organizáciou, miestnymi podmienkami, so spôsobmi a intenzitou hospodárenia. Počas návštevy audítor prediskutuje s vlastníkom a jeho odborným lesným hospodárom jednotlivé požiadavky FSC štandardu a vysvetlí akékoľvek nejasnosti týkajúce sa certifikácie. Au­dítor sa oboznámi s relevantnou dokumentáciou (lesným hospodárskym plánom, evidenciou, vnútornými smernicami a pod. ) a navštívi aj niektoré lesné porasty. V priebehu predbežného auditu sa identifikujú hlavné medzery medzi súčasným hospodárením a úrovňou požadova­nou štandardom.

Úlohou audítora je aj určiť záujmové skupiny (organizácie alebo osoby), ktoré majú vzťah k lesom v danej oblasti, aby ich mohol osloviť počas prípravy na hlavný audit.

Po ukončení predbežného auditu audítor napíše správu, v ktorej uvedie predovšetkým ziste­nia týkajúce sa medzier v plnení podmienok FSC štandardu. Správa z predbežného auditu sa nezverejňuje. Po vykonaní predbežného auditu2 nie je vlastník lesa povinný ďalej pokračovať v certifikácii.

4. Príprava na hlavný audit 

Ak sa vlastník lesa rozhodne pokračovať v certifikačnom procese, pošle mu certifikačná organizácia na podpis zmluvu o vykonaní hlavného auditu, ktorej súčasťou je aj konečná cena. Na základe zistení získaných pri predbežnom audite sa jej výška môže líšiť od pôvodne stanovenej predbežnej ceny. Zároveň si vlastník a audítor dohodnú termín auditu tak, aby vyhovoval obidvom stranám.

Na hlavný audit sa pripravuje tak vlastník, ako aj audítor. Vlastník lesa sa zameriava na odstránenie všetkých nedostatkov zistených pri predbežnom audite a pripravuje potrebné podklady (doku­mentáciu) pre audítora. Cieľom je zabezpečiť, aby všetky činnosti spojené s obhospodarovaním v lesoch boli v čase hlavného auditu v súlade s podmienkami definovanými v FSC štandarde.  

Audítor sa venuje plánovaniu auditu a zhromažďovaniu informácií o certifikovanom subjekte. Vytvára inšpekčný tím, ktorý tvoria okrem hlavného audítora (expert z oblasti lesníctva) zvyčajne ešte dvaja experti z oblasti lesníctva, ekológie alebo sociálnych vecí3. Minimálne jeden z členov inšpekčného tímu musí hovoriť miestnym jazykom. V prípade, že to audítori uznajú za vhodné, vyžiadajú si ešte pred hlavným auditom doplňujúce informácie, písomné dokumenty alebo mapové podklady na preštudovanie.

Minimálne jeden mesiac pred auditom musia byť všetky hlavné záujmové skupiny so vzťahom k certifikovaným lesom informované o presnom termíne auditu a požiadané o zaslanie pripo­mienok k hospodáreniu v lesoch.

5. Hlavný audit

Hlavný audit (zvyčajne niekoľkodenný) sa začína úvodným stretnutím, na ktorom inšpekčný tím predstaví plán auditu a vysvetlí spôsob hodnotenia.

Audit pokračuje kontrolou dokumentácie (vnútropodnikové smernice, písomnosti dokumen­tujúce vlastnícke vzťahy, lesné hospodárske plány, lesná hospodárska evidencia, evidencia pra­covných úrazov, správy z monitoringu a pod.).

Potom si audítori vo vybraných porastoch v teréne overia dodržiavanie požiadaviek FSC štan­dardu, legislatívy a lesného hospodárskeho plánu. Zároveň hodnotia systém riadenia (napr. systém prevencie úrazov) a metódy hospodárenia. Pri terénnych kontrolách sa zameriavajú hlavne na porasty s ťažbou, zalesňovanie, hospodárenie pozdĺž vodných tokov, používanie chemic­kých látok a pod. V priebehu auditu robia priebežne rozhovory so zamestnancami, dodávateľ­mi prác a miestnymi obyvateľmi.

Dôležitou súčasťou auditu sú stretnutia so záujmovými skupinami, napríklad so štátnou správou, s mimovládnymi organizáciami či so samosprávou. Stretnutia umožňujú získať komentáre a pripo­mienky k hospodáreniu v lesoch a k spolupráci vlastníka so záujmovými skupinami.

Inšpekčný tím musí počas auditu posúdiť každý jednotlivý bod FSC štandardu (indikátor) a samo­statne ho ohodnotiť5. Takýmto spôsobom audítori identifikujú body štandardu, ktoré nie je celkom naplnené. Členovia inšpekčného tímu rozhodujú, či ide o väčšie alebo menšie nedostatky. Za väčšie nedostatky sa považuje nesúlad so štandardom na úrovni plnenia kritérií. K menším nedostatkom patrí nesúlad len v obmedzenom rozsahu, dočasný nesúlad alebo prípad, keď sa vykonali okamžité nápravné opatrenia a je zabezpečené, že nedostatok sa už nebude opakovať.

Hlavný audit končí záverečným stretnutím, na ktorom audítori prezentujú zistenia z auditu, v prípade nedostatkov formulujú termínované požiadavky na nápravu (môžu byť veľké alebo malé v závislosti od zistených nedostatkov) a predstavia ďalšie kroky do udelenia, resp. neudelenia certifikátu.

6. Rozhodnutie o udelení certifikátu

Po vykonaní hlavného auditu zostaví inšpekčný tím správu, ktorá popisuje priebeh a zistenia auditu a v prípade nedostatkov obsahuje aj termínované nápravné opatrenia. Táto správa je zaslaná žiadateľovi o certifikát, aby k nej mohol uviesť svoje pripomienky a vysvetliť všetky záleži­tosti označené ako nedostatočne naplnené požiadavky štandardu FSC.

Správa sa zároveň zašle na posúdenie (peer review) jednému až dvom nezávislým expertom. Experti sa vyjadrujú k tomu, či inšpekčný tím vykonal objektívne a profesionálne hodnotenie, či preskúmal všetky relevantné zdroje informácii a dospel k spravodlivým záverom.

Po získaní pripomienok žiadateľa i nezávislých expertov certifikačná organizácia rozhodne o ude­lení alebo neudelení FSC certifikátu. V tejto fáze žiadateľ dostane konečnú verziu certifikačnej správy. V prípade, že sa nenašli žiadne nedostatky, certifikát bude vydaný okamžite. Ak sa zistili len menšie nedostatky, môže byť certifikát vydaný s podmienkou, že sa žiadateľ písomne zavia­že splniť presne špecifikované nápravné opatrenia v stanovenom termíne (zvyčajne do jedného roku). Pri zistení väčších nedostatkov môže byť certifikát vydaný až po splnení nápravných opat­rení. V prípade, že sa to stane do 12 mesiacov, certifikát je vydaný spravidla bez potreby vykonať znovu celý hlavný audit. Certifikačný systém FSC vyžaduje, aby bola certifikačná správa6 verejne publikovaná (napríklad na internetových stránkach jednotlivých certifikačných organizácií).

7. Dozorné audity

Certifikát sa vydáva väčšinou na dobu 5 rokov, ale s podmienkou úspešného absolvovania každoročných dozorných auditov. Dozorné audity sa vykonávajú v menšom rozsahu ako hlavný audit a zvyčajne trvajú len jeden deň. Ich cieľom je kontrola trvalého plnenia požiadaviek FSC štandardu. V prípade, že boli uložené požiadavky na nápravu, počas dozorných auditov sa kon­troluje ich plnenie. Nesplnenie požiadaviek na nápravu môže byť dôvodom na odobratie certifikátu.